i'm sorry for not being a piano player
moje hudobné asociácie boli čím ďalej tým viac mimo, chvíľu mi to pripomínalo frázovaním soundtrack k pomáde.
Ghosts stavajú hudbu okolo Mathewa, akoby každý nástroj bol jeho extenziou, čo vo výsledku niekedy pôsobí monotónne.
Krásny moment neistoty - bubeník hrá naprázdno nad bicími, aby sa uistil o postupnosti rytmu.
Z bluesu do westernu, casio synťák nastavený na orgán.
You are my friend, fly away fly away, tralala tralala.trochu random
a jeho klávesáčka vyzerala ako veľmi pekný franz kafka.
Le Volume Courbe
Dve dievčatá, husle, roztomilý dievčenský spev, zhlasený tlkot srdca,... nastupuje dievčenská vízia. Intro priláka pozornosť, následne sa k skupine pridávajú chlapci.
Dievčatá hudbe dodávajú "cute", chlapci jej dodávajú "awesome" (hlavne perkusionista s hlbokým kufríkom - kabasa, triangel, a všetky tie nástroje, ktorých mená nepoznám)
Charlotte má hanblivý prejav ako Barbora, keby nemala tak vysoko mikrofón, tak by asi hľadela stále do zeme. Cocorosie, Emiliana Torrini, Valerie Trebeljahr, Donna Regina? Celý čas som si nevedel vybaviť koho mi jej detské riekanky pripomínali.
Na husle, xylofón a iné jej hrala Mel Draisey z Clientele, s celkom výrazným a pritom príjemným pódiovým charakterom.
Vo výsledku to boli pekne naplnené známe formy.
Twee meets gaze, tweegaze? Celkom dáva zmysel, že predskakovali My Bloody Valentine.
No comments:
Post a Comment