Hĺbková sonda do populárneho filmového torrentového trackeru

Vyšiel mi článok v českom filmovom časopise Cinepur č. 84 (2012), Hĺbková sonda do populárneho filmového torrentového trackeru, kde som sa venoval zdieľaniu filmov na vybranom súkromnom filmovom torrentovom serveri. Vzhľadom na to, že Cinepur je na pomedzí odborného a esejistického štýlu, snažil som sa tomu trochu kostrbato prispôsobiť.
Disclaimer: Niektoré časti článku sú v chladnej surovej (nečitateľnej? :) podobe , ktorú som sa chystal skrášliť, ale aj keď som článok poslal pred uzávierkou na pripomienkovanie, bol publikovaný viacmenej tak, ako som ho zaslal. Pridal som zopár ilustračných obrázkov a doplnil odkazy na články, ktoré som sa chystal doplniť počas imaginárnej korekcie (spoznateľné podľa značky [x]).

Hĺbková sonda do populárneho filmového torrentového trackeru

„I found this lovely, lovely bit of video on a torrent tracker out of somewhere in Eastern Europe“

(Cory Doctorow: Pirate Cinema)

Úvod

„You wouldn't download a kid“[1]

V roku 1984 bolo v súdnom spore Sony v. Universal [x] rozhodnuté, že vytváranie kópií televízneho vysielania, pre účely neskoršieho pozerania, nie je porušovaním autorského práva. Rovnako teda nemôžu byť výrobcovia nástrojov, ktoré umožňujú takúto činnosť ich používateľom, postihovaní za porušovanie autorského práva. Videokazeta, podobne ako audiokazeta, spôsobila revolúciu v kopírovaní kultúrnej produkcie pre osobnú potrebu. Kopírovanie pôvodne vyžadovalo nákladné technológie, ale kazeta ako lacné a dostupné médium, sprístupnila túto činnosť oveľa širšej skupine ľudí.

Snahy obmedzovať kopírovanie pre osobnú potrebu neskončili jedným rozsudkom v roku 1984. Napriek tomu, že v roku 1986 výnosy z predaja a požičiavania videokaziet prekonali zisky z premietania v kinách [x], odpoveďou zo strany kultúrneho priemyslu je legislatívna lobby a kampane proti kopírovaniu, ktorými sa snažia ochrániť tradičný model svojho fungovania. Spolu s domestifikáciou počítačov a rýchleho pripojenia do internetu, v 90tych rokoch 20teho storočia, sa postupne rozvíja aj komplexný ekosystém formálnych a neformálnych trhov s kultúrnou produkciou. A práve proti neformálnym trhom, tzv. pirátstvu, sa snažia zástupcovia kultúrneho priemyslu bojovať na národnej aj medzinárodnej úrovni. Príkladmi súčasného stavu problematiky v tejto oblasti môžu byť: pokuta pre Alaina Prevosta 150 € za to, že si jeho žena stiahla z internetu dve skladby od Rihanny [x]; potenciálny 2-ročný trest za nelegálne sťahovanie a 10-ročný trest za nelegálne sprístupňovanie pre japonských používateľov internetu [x]; ale aj legalizácia sťahovania hudby a filmov pre osobnú potrebu v Portugalsku [x].

Cieľom článku nie je uchopiť túto tému v celej komplexnosti ekonomických, legálnych, etických, technologických, kultúrnych súvislostí v historickom vývoji, ale zamerať sa na jeden konkrétny príklad platformy, ktorá slúži na zdieľanie filmov na internete v súčasnosti. V stručnom úvode sa venujem zdieľaniu súborov na internete. Následne prechádzam k prípadovej štúdii súkromného torrentového trackeru, kde sa zameriavam na analyzovanie zastúpenia filmov z rôznych kvantitatívnych aspektov, sledovanie miery participácie používateľov pri pridávaní obsahu a predstavovanie akými rôznymi spôsobmi sa dá na danej platforme vyhľadávať a objavovať filmy. V závere sa zamýšľam nad dôsledkami jednoduchej dostupnosti filmov pre diváka.

Zdieľanie súborov na internete[2]

„What, you download movies you don't own the rights to?“

V štúdii „Všechny hry, po kterých toužíte: Neformální systémy distribuce počítačových her v Československu v 80. a 90. letech 20. století“ [x] Jaroslav Švelch vystihuje dobovú situáciu v Československu, keď najprv kvôli neexistujúcemu trhu a neskôr kvôli príliš vysokým cenám, bol prístup k počítačovým hrám komplikovaný a ľudia si vytvárali alternatívne formy distribúcie. Podobná situácia bola aj v oblasti filmov a hudby. Na burze pri dostihovej dráhe v Petržalke sme v 90tych rokoch kúpili skopírovaný film s Bruceom Leem, ktorý sa formou ani nesnažil predstierať, že je kópia originálu. A syntezátorová linka z úvodných minút béčkového filmu Karate Tiger 1 (No Retreat, No Surrender) sa mi v detstve počas leta stráveného vo Vysokých Tatrách vryla do pamäti, pretože to bol jeden z mála dostupných a zároveň atraktívnych filmov na videokazete.

            Aj keď lacné analógové nosiče otvárajú možnosti neformálnym trhom a prinášajú v Afganistane slávu filmu Titanic[3], až s príchodom digitálneho a sieťového prostredia sa znižujú bariéry kopírovania a distribúcie, vďaka čomu sa rozvinie fenomén zdieľania súborov. Zdieľanie súborov je ich sprístupňovanie a kopírovanie medzi používateľmi internetu. Základný rozdiel medzi kopírovaním kaziet a súborov je v digitálnej povahe súborov – ľahkej oddeliteľnosti formy od obsahu – čo umožňuje zníženie ceny ich kopírovania a globálnej distribúcie takmer k nule[4] a zároveň kvalitatívnu bezstratovosť tohto procesu (zatiaľ čo pri kopírovaní kaziet dochádzalo k strate kvality pri každej kópii). Okrem spomenutých faktorov je existencia zdieľania podmienená rôznymi ďalšími ako sú dostupnosť počítačov, cena za úložný priestor, informačná gramotnosť používateľov,...

Zdieľanie sa vyvíja spolu s aplikáciami internetu. Od centralizovaných služieb, kde zdieľanie prebieha prostredníctvom BBS a FTP serverov, cez newsgroups a IRC kanály až po peer-to-peer služby ako sú torrentové a DC++ servery a DDL služby ako sú Rapidshare, Megaupload, či Ulož.to. Táto záplava skratiek slúži na povrchné zjednodušenie komplexnej histórie zdieľania súborov. To podstatné ostáva skryté: komplexný ekosystém sprístupňovania kultúrnej produkcie, v ktorého jadre stoja aktívni používatelia/prispievatelia. Z hľadiska zdrojov obsahu sa sprístupňovaniu venujú jednotlivci, ktorí ho získavajú napríklad nákupom, ale aj organizované skupiny, napojené na ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle. Z hľadiska miery otvorenosti sa zdieľanie odohráva na platformách, ktoré sú uzavretými komunitami alebo komunitami podmienenými pozvánkou od člena, ale existujú aj verejne prístupné platformy bez potreby akejkoľvek registrácie. V závislosti od spôsobu zdieľania môžeme hovoriť o využívaní vlastných zdrojov, keď používateľ zdieľa súbory priamo zo svojho počítača, ale aj o zdieľaní cez sprostredkujúce zdroje. Z hľadiska bariér zdieľania by sme mohli hľadať náročnosť rôznych typov zdieľania – zdieľanie môže znamenať len jednoduché spustenie softvéru, ktorý umožní ostatným používateľom prístup k adresárom, ale taktiež môže znamenať vlastnoručnú digitalizáciu ťažko dostupnej kultúrnej produkcie[5].

Zásadným faktorom pre rozširovanie významu zdieľania je dopyt používateľov internetu po hudbe, filmoch a knihách v digitálnej podobe. Hudba je prvá oblasť kde sa vo významnej miere stretáva dopyt s ponukou. Digitalizácia hudby z kompaktných diskov je časovo najmenej náročná v porovnaní s tradičnými knihami a filmami. Výstupom sú súbory, ktoré sú prostredníctvom stratovej kompresie zmenšené natoľko, že je ich prenos internetom dostatočne rýchly. Ďalším aspektom je príchod prenosných prehrávačov digitálnych formátov, ktoré vyvolávajú dopyt po hudbe v digitálnej. Práve kvôli týmto aspektom sa oblasť zdieľania hudby rozvíja najrýchlejšie.

V roku 1999 vznikla služba Napster, ktorá fungovala na báze prepájania koncových používateľov internetu. Indexuje obsah vybraných adresárov a umožňuje používateľom navzájom od seba sťahovať hudbu. Tam, kde pôvodne dopyt po kultúrnej produkcii nasycovali tradičné inštitúcie ako obchod, či knižnica, postupne vyvstáva neformálny trh pozostávajúci z nekonečna spojení medzi koncovými používateľmi. Otvorená infraštruktúra, ktorá umožňuje nielen zdieľanie hudby v podobe súborov, ale akéhokoľvek obsahu. Zároveň je to verejne dostupná platforma a má teda oveľa väčší a viditeľnejší dosah ako zdieľanie v tajnostkárskych uzavretých komunitách.

Celovečerný film zaberá po kompresii štandardne v SD kvalite 700MB a v HD kvalite 4,7GB. Zdieľanie filmov nadobúda na význame až keď je cena za úložný priestor dostatočne nízka a rýchlosť pripojenia k internetu dostatočne vysoká. Keď vynecháme v našich končinách nie až tak využívané newsgroups, v súčasnosti sú najvýznamnejšie verejne dostupné platformy zdieľania filmov rôzne webové aplikácie ako napríklad diskusné fóra a blogy a p2p služby ako napríklad torrentové servery. Základom torrentových serverov je sprístupňovanie .torrentov, prostredníctvom ktorých používatelia serveru získavajú obsah a šíria ho ďalším používateľom. Čo sa týka prístupu, existujú rôzne typy torrentových serverov: otvorené (ako The Pirate Bay), vyžadujúce registráciu (ako CzTorrent) a súkromné/privátne, na ktoré sa dá registrovať len po pozvaní členom. Výhodou súkromných torrentových trackerov je, že sťahovanie z nich je rýchlejšie a členovia dlhšie poskytujú obsah k stiahnutiu[6].

Prípadová štúdia filmového torrentového trackeru

 „It has more movies that I would like to see than Netflix has right now“

PFT[7] je privátny filmový torrentový tracker, ktorý vznikol na jeseň 2008. V súčasnosti má 24876 registrovaných používateľov a 133979 torrentov[8]. PFT som vybral pretože je čiastočne reprezentatívny aj k iným serverom, má dostatočne rozsiahlu a aktívnu používateľskú základňu, veľké množstvo dostupných filmov, ktoré nie sú žánrovo ani geograficky obmedzené. A zároveň funguje na systéme Gazelle, ktorý umožňuje komplexnú organizáciu obsahu, bohaté možnosti vyhľadávať a objavovať obsah a je využívaný aj na ďalších torrentových trackeroch.

           

Používatelia, kategórie, miera aktivity

Počet zaregistrovaných používateľov v rádovo desiatkach tisíc je reprezentatívne číslo pre privátne filmové trackery[9]. Pri PFT je to aj reálne číslo – neaktívne kontá sú pravidelne mazané – ktoré odráža stav aktívnych používateľov, až 88,13% používateľov bolo aktívnych na stránke v aktuálnom mesiaci.

           

Miera aktivity používateľov

Výhodou privátnych torrentových trackerov je väčšia aktívnosť používateľov ako pri verejných trackeroch. Dosahujú to prostredníctvom rôznych mechanizmov, ktoré zabezpečujú, že používateľ nielen sťahuje súbory, ale ich aj poskytuje ďalej. PFT má v tejto oblasti dve pravidlá: prvým je ratio – pomer stiahnutých a nahratých dát musí spĺňať istú mieru, napríklad ak ste stiahli viac ako 100GB, ratio musí byť 0.60; druhým pravidlom je Hit’n’Run, kde používateľ musí poskytovať stiahnuté dáta aspoň 48 hodín v 2 týždňoch od stiahnutia alebo dokým nemá daný torrent ratio 1 (čo znamená, že pomer stiahnutého a nahratého sa vyrovnal). Ak používateľ poruší pravidlá dostane varovanie a pri opakovanom porušení je jeho účet zrušený. Na druhej strane ale systém odmeňuje aktívnych používateľov, ktorí dlhodobo poskytujú súbory k stiahnutiu alebo nahrávajú torrenty. Aktívni používatelia postupujú na rebríčku tried – user, member, power user,... – ktoré im dávajú rôzne výhody.

            Na základe týchto tried a ďalších dostupných štatistických údajov sa dá ukázať aká je na serveri miera aktivity používateľov. Jedno percento najaktívnejších prispievateľov vytvorilo viac než polovicu obsahu, 26% používateľov nahralo aspoň jeden torrent a 74% používateľov nenahralo na server ani jeden torrent. Tým sa potvrdila tzv. participačná nerovnomernosť[10], ktorá je typická pre online komunity.

Filmy, obsahová analýza

Na PFT sa nachádza 56981 celovečerných filmov, ktoré tvoria 88,38% obsahu servera. Zvyšok tvoria krátke filmy (8,31%), koncerty (2,04%), minisérie (0,67%) a komediálne vystúpenia (0,60%). IMDB[11] registruje vo svojej databáze 278769 celovečerných filmov a v roku 2007 jedna z najväčších amerických DVD požičovní, Netflix, ponúkala 75000 filmov. PFT má teda dostatočný rozsah porovnateľný s komerčnými službami.

            Pestrý obsah servera na základe žánrov ukazujú najpoužívanejšie tagy, ktoré slúžia na organizáciu obsahu: drama (25395), comedy (18522), thriller (8878), documentary (8400), horor (8096), action (7914), romance (7652), short (7583), crime (6497), animation (5039),...

Z hľadiska chronológie sú najviac dostupné filmy z prvých desiatich rokov 21. storočia (maximum je pre rok 2009 – 3250 filmov), ale ani v 90tych rokoch neklesá počet filmov dostupných pre jednotlivé roky pod 700, v 80tych rokoch pod 600, od roku 1964 pod 400 a od roku 1927 pod 100.  

Rozloženie filmov podľa roku

Čo sa týka kvality, 71,52% je dostupných v SD kvalite a zvyšných 28,48% v rôznych typoch HD kvality – Untouched DVD (10,70%), 720p (9,07%), 1080p (7,31%), Untouched BluRay (1,25%), 1080i (0,14%).

            Najaktívnejšie zdieľané filmy za celú existenciu servera boli vydané v roku 2012: The Avengers, The Hunger Games, Moonrise Kingdom, Prometheus, Men in Black III, a najviac sťahované filmy sú tiež relatívne nové: Inception, Midnight in Paris, Scott Pilgrim vs. The World, The Hunger Games, The Dark Knight. To ukazuje fenomén typický pre torrenty, keď najnovšie vydaná kultúrna produkcia je ľahšie dostupná ako tá staršia. Ale server umožňuje používateľom aj hodnotiť filmy na škále od 1-100 pričom najúspešnejšie sú dokumenty Planet Earth, Cosmos, Life, miniséria Band of Brothers, a klasiky ako The Godfather a The Shawshank Redemption.

Spôsoby prístupu k obsahu

Francúzska štúdia[12] z roku 2006 ukázala, že služby na zdieľanie filmov umožňujú nielen cielene vyhľadávať konkrétne filmy, ale aj objavovať zaujímavé neznáme filmy, prípadne režisérov a hercov. PFT má komplexný systém, ktorý podporuje vyhľadávanie podľa komplexných požiadaviek a rôzne spôsoby objavovania filmov.

Automatické dopĺňanie mien

            Okrem názvu sa filmy dajú vyhľadávať podľa roku, režiséra, jazyku, krajiny pôvodu, žánrov a kvality. Na základe dát prevzatých z IMDB systém automaticky priraďuje k filmom scenáristov, producentov, skladateľov a hercov – vďaka čomu sa dá nachádzať na akých ďalších dostupných filmoch sa podieľali. Používatelia môžu vytvárať tematické kolekcie filmov, napríklad podľa žánru „Film Noir: Top 25 Neo-Noirs“, účasti na festivale „2011 - Cannes Film Festival - Palme d'Or Entries“ alebo podľa osobných preferencií „Indian Movies That Won't Melt Your Brain“. Na stránke je tiež sekcia Top10, kde sa dá pozorovať akýsi zeitgeist toho, čo je práve populárne. Zobrazujú sa tam najaktívnejšie filmy za daný deň/týždeň/mesiac... nielen novinky ako „Looper“ alebo „Seeking a Friend for the End of the World“, ale aj staršie filmy, vzhľadom na to akú tému (juhoamerická kinematografia, vojnové filmy,...) zvolia správcovia ako oslobodenú od ratia. Filmy sa dajú objavovať aj sociálne, používatelia si založili virtuálny filmový klub a synchronizovane pozerajú vybrané filmy, pričom paralelne s pozeraním film komentujú na IRC kanáli.

Komplexné možnosti vyhľadávania torrentov

Záver

„None of the files shown here are actually hosted on this server.“

„Yelling at the screen is the best part of going to the movies.“ (2 Broke Girls)

V článku pre Scientific American[13] si na rétorickú otázku: „Koľko z najsťahovanejších filmov roku 2011 sa dá požičať online?“ odpovedá: „nula.“ Keď sa NBC rozhodlo stiahnuť svoj obsah z iTunes v decembri 2007, výskumníci[14] zaznamenali nárast jeho nelegálnej dostupnosti o 11,4%. Jeden z najsťahovanejších seriálov za minulú sezónu je The Game of Thrones z produkcie HBO. HBO sa ho bojí licencovať na streamovanie, napríklad cez službu Netflix, aby nestratil zákazníkov[15].

Podľa Anne Sweeney[16], zástupkyne spoločnosti Disney, je pirátstvo konkurenčný obchodný model, ktorý si získava zákazníkov kvalitou, cenou a dostupnosťou a zároveň napĺňa potreby zákazníkov, ktoré tradičný priemysel dlhodobo ignoroval. Internet otvára možnosť pre globálny mediálny trh a svojou rýchlosťou a schopnosťou obchádzať bariéry rozrušuje tradičné distribučné modely. Zastaráva model časového okna medzi vydaním DVD a oficiálnou dostupnosťou online, prípadne medzi odvysielaním seriálu a jeho dostupnosťou na streamovanie. Ak neexistuje oficiálny kanál, používatelia si vytvoria vlastné neformálne kanály, cez ktoré si sprostredkujú obsah.

Ďalším aspektom je to, že prostredníctvom zdieľania dosahujú kultúrna produkcia a softvér trhy, na ktorých by z rôznych dôvodov neboli legitímne kupované. Či už pod vplyvom vysokej ceny, ktorá nekorešponduje so zárobkami v danej krajine[17], cenzúry alebo iných foriem nedostupnosti. Socio-kultúrny význam pirátstva a zdieľania v takomto kontexte ukazuje napríklad štúdia o neformálnych trhoch s videokazetami v Afrike[18]. Pirátske videokazety umožňovali „sledovať filmy súčasne s publikom v New Yorku či Bombayi.“ A podobná potreba byť synchrónny s kultúrou „tam vonku“ poháňa aj čínskych teenagerov za nelegálnymi kópiami práve bežiacich amerických seriálov[19].

Digitálne médiá menia spôsoby konzumpcie kultúrnej produkcie: prenosné prehrávače transformujú ako ľudia počúvajú hudbu, elektronická čítačka uľahčuje čítanie tisícstranovej knihy v električke a k televízii a kinu pribúda počítač ako ďalšie médium, cez ktoré ľudia môžu sledovať filmy a seriály. V ankete na jednom filmovom torrentovom trackeri[20] sa 44% respondentov vyjadrilo, že stiahnuté filmy sleduje na počítači. Ale neznamená to, že by sledovanie filmov vplyvom nových médií strácalo na sociálnosti. Podľa holandského výskumu[21] síce 50,6% respondentov preferuje pozerať stiahnuté filmy osamote (rovnomerným podielom na počítači a televízii), ale 44,3% respondentov preferuje sledovať filmy v spoločnosti.

            Prezentovaný článok mal cieľ ukázať jednu konkrétnu platformu z komplexného ekosystému zdieľania filmov na internete. Neformálne kultúrne trhovisko, ktoré zabezpečuje globálne sprístupňovanie filmov ako súčasných tak aj minulých. Aj keď existujú oficiálne služby, ktoré sa snažia rozvíjať, musia ale prekonávať bariéry vystavané z predsudkov a obáv zástupcov kultúrneho priemyslu. Neformálne trhy tieto bariéry obchádzajú za cenu porušovania autorského práva.

---

[1] Názvy podkapitol sú citáty od používateľov torrentového servera.

[2] Zdieľanie súborov je rozsiahla téma, ktorej sa tu venujem len zjednodušene a v krátkosti a vychádzam najmä zo svojej práce: „Zdieľanie kultúrnej produkcie v sieťovej komunikácii“ z ktorej tu na zopár miestach používam úryvky. Ako ďalšiu literatúru odporúčam napríklad: Adrian Johns – „Piracy: The Intellectual Property Wars from Gutenberg to Gates“, Matt Mason – „The Pirate’s Dilemma: How Youth Culture is Reinventing Capitalism”, Lawrence Lessig – Free Culture: „How Big Media Uses Technology and the Law to Lock Down Culture and Control Creativity”.

[3] KLINGER, Barbara. Contraband Cinema: Piracy, Titanic, and Central Asia. In: Cinema Journal [online]. 49, Number 2, Winter 2010, pp. 106-124 [cit. 2012-10-10].  Dostupné na: http://muse.jhu.edu/journals/cj/summary/v049/49.2.klinger.html

[4] Lacné a dostupné technológie ovplyvňujú nielen reprodukciu a distribúciu, ale aj produkciu ako takú. Dávajú tak vzniknúť „používateľsky vytváranému obsahu“, prípadne tzv. „demokratizácii autorstva“.

[5] CHUDÝ, Andrej. Zdieľanie kultúrnej produkcie v sieťovej komunikácii.

[6] MEULPOLDER, M. et al. Public and private BitTorrent communities: A measurement study. In: Proceedings of the 9th international conference on Peer-to-peer systems [online]. 2010 [cit. 2012-10-10]. Dostupné na: http://static.usenix.org/event/iptps10/tech/full_papers/Meulpolder.pdf

[7] Jeden zo správcov servera požiadal aby nebolo publikované meno server, budeme preto používať skratku PFT.

[8] Prezentované dáta boli získané 8. októbra 2012.

[9] Aj keď pri vybraných trackeroch špecializovaných na ázijské, indické, anime a porno filmy sa počet používateľov pohybuje rádovo vyššie, v stovkách tisíc.

[10] NIELSEN, Jakob. Participation Inequality: Encouraging More Users to Contribute. In Useit.com [online]. October 2006 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: http://www.useit.com/alertbox/participation_inequality.html

[11] http://www.imdb.com/stats

[12] BOUNIE, David, BOURREAU, Marc, WAELBROCK, Patrick. Piracy and Demands for Films: Analysis of Piracy Behavior in French Universities [online]. October 2006 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=936049

[13] POGUE, David. How Hollywood Is Encouraging Piracy. In: Scientific American [online]. 2012-08-21 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: https://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=how-hollywood-encouraging-onine-piracy

[14] DANAHER, Brett, et al. Converting Pirates Without Cannibalizing Purchasers: The Impact of Digital Distribution on Physical Sales and Internet Piracy. In: Marketing Science [online]. 2010, vol. 29, no. 6 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1381827

[15] LIEDTKE, Michael. Gaps in Netflix's online library likely to persist. In: Yahoo! News [online]. 2012-04-09 [cit. 2012-10-11].

[16] KISS, Jemina. @ Mipcom: Piracy Is A Business Model, Says Disney Co-Chair Anne Sweeney. In: Paid Content [online]. 2006-10-10 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: http://paidcontent.org/article/mipcom-piracy-is-a-business-model-says-disney-co-chair-anne-sweeney/

[17] KARAGANIS, Joe, ed. Media piracy in emerging economies [online]. New York: The Social Science Research Council, 2011 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: http://piracy.ssrc.org/wp-content/uploads/2011/06/MPEE-PDF-1.0.4.pdf

[18] LARKIN, Brian. Degraded Images, Distorted Sounds: Nigerian Video and the Infrastructure of Piracy. In: Public Culture [online]. 2004, vol. 16, no. 2 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: https://barnard.edu/sites/default/files/inline/degradedimagesdistortedsounds.pdf

[19] SHI, Yu. Product Placement and Digital Piracy: How Young Chinese Viewers React to the Unconventional Method of Corporate Cultural Globalization. In: Communication, Culture & Critique [online]. 2010, volume 3, Issue 3 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1753-9137.2010.01079.x/full

[20] Realizovaná v septembri 2012, počet zúčastnených: 7506.

[21] JACOBS, Ruud S. et al. Digital movie piracy: A perspective on downloading behavior through social cognitive theory. In: Computers in Human Behavior [online]. 2012, volume 28, Issue 3 [cit. 2012-10-11]. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0747563211002913