James Blackshaw & Lubomyr Melnyk - The Watchers (2013, Important Records)

Lubomyr Melnyk and James Blackshaw are musicians with recognizable and kindred styles of how they play their instruments. Lubomyr Melnyk plays notes on grand piano rapidly but softly, sustained, creating overtonal hum from which melodic layer emerges. James Blackshaw's style of playing his 12-string guitar has two strands to it - one is Takoma inspired finger-picking and second is overtonal tinkling - which together in long-form compositions give it the same feeling of perpetualness as can be found in Lubomyr Melnyk's music. One day they have met in The Vortex Jazz Café and stayed there for six hours improvising music together. The Watchers is a result of this meeting.

Sun City Girls - Funeral Mariachi (2010, Abducion)

Experimentálna skupina Sun City Girls zanikla v roku 2007 smrťou bubeníka Charlesa Gochera. Zvyšní dvaja členovia, bratia Alan a Richard Bishopovci, sa rozhodli nenahrávať pod týmto menom novú hudbu. Avšak 25-ročná existencia veľmi produktívnej skupiny po sebe zanechala množstvo nevydaného materiálu (napodiv, keďže vydali desiatky albumov).

Album Funeral Mariachi je svojskou rozlúčkou, ktorá pre svoju rozdvojenosť využíva formát LP platne - prvá strana (prvých päť skladieb) je viac poznačená východnými vplyvmi, druhá strana je taliansky-westernová a čerpá z Ennia Morriconeho. Vo vplyvoch cítiť ostatné aktivity členov skupiny - Alan sa stará o vydavateľstvo Sublime Frequencies, ktoré dokumentuje zvuky a hudbu vzdialených krajín a Richard vydáva svoje gitarové kompozície pod menom Sir Richard Bishop (pričom sa vo vplyvoch odvoláva napríklad na egyptského gitaristu Omara Khorshida).

Úvodná skladba Ben's Radio pripomína rozhlasovú koláž od The Books, elektrická gitara sa snaží navodiť dojem delíria, ale nezmyselné úryvky majú v sebe krištalicky jasnú dadaickosť. Album je melodický až pesničkový, a veľmi prístupný - narozdiel od niektorých predošlých.

Skladba Holy Ground je príkladom ako Sun City Girls prejavujú svoju mysticko-spirituálnu stránku spôsobom, ktorý je nenásilný a nepoznačený ideologizovaním. A skladba Black Orchid to posúva ešte o stupeň ďalej, keď je spirituálny text kódovaný do nezrozumiteľnej reči.





P.S. moja obľúbená skladba Raqsed El Fada od Omara Khorshida

Films - Messenger (2010, Noble)

Messenger je polhodinový soundtrack k imaginárnej rozprávke. Nezrozumiteľný zasneno-vzdialený spev, vrstvy klavírnych a sláčikových melódií, cinkoty a šuchoty v aranžoch. Balada skrytá pod nánosom digitálneho šumu, hudobná príbehovosť a obrazotvornosť.

Ukážka na ich domovskej stránke - films.
Recenzia na Cyclic defrost

Album nahrával Takahiro Kido, ktorého hudba má k Films blízko
Anoice - Liange

Dead Man's Bones - Dead Man's Bones (2009, Anti)

Tieň kráčajúcej ženy zakrýva jej slzy, záhrobná poézia v nočných zvukoch cintorínu.
Pôvodne to mal byť soundtrack k divadelnému predstaveniu; duchársky láskypríbeh tajuplného hrôzostrašna. Ryan Gosling a Zach Shields zdieľajú posadnutosť nadprirodzenom, duchmi a netvormi, mrtvolami, ktoré povstali zo svojich hrobov. Ich projekt sa rozvinul do formy malej udalosti, kde sa stretáva helovínsky gospel s detským chórom, strašidelné filmy s doo-wopom.
Úvod albumu je poetický - rytmicky trieštiace sa sklo (broken glass/broken hearts), truhlová basa, sem-tam osamelý slák - vytvára Burtonovskú atmosféru. Tretia skladba je prelomová, uptempo rytmika má v sebe Waitsovský twist, "videl som niečo v izbe, v ktorej spíš". Štvrtá skladba privádza na scénu osvetlenú sviečkami detský zbor s textom "like a lamb to the slaughter". Deti spievajúce mierne nepatričné texty sú v hudobnej tradícii celkom lákavo-kontroverzný prvok. Zbor z konzervatória pri striebornom jazere tu nie je využívaný samoúčelne - podkresľuje, vyvažuje a dopĺňa starosvetský rozochvený barytón Ryana Goslinga a mierne zameniteľný indie prejav Zacha Shieldsa. Štylistická cieľavedomosť je podporené výberom nástrojov i metód. V producentskom prístupe cítiť rebéliu voči profesionalite, hravý diletantizmus, evokovanú naivitu - detský zbor slúži ako katalyzátor tvorivosti. Na prvom mieste je zábava, až potom hudba, čo v tomto prípade výslednému celku prospieva. Mrtvé deti si spievajú na výlete loďou, na cmiteri zvodný diabol organizuje open-air kabaret a z Lose your soul cítiť materializujúcu sa energiu zburcovanej detskej masy.
Atmosféra strašidelnosti kombinovaná s detským entuziazmom. Chytľavosť. Arcade Fire hrajúci koncert v Rodine Addamsovcov. Nick Cave a Tom Waits vo vašej lokálnej škôlke.


:domovská stránka, myspace, vydavateľstvo

Batcha de Mental - Rawbit Shitout (2009, Chernobyl Musick)

batcha de mental myspace, chernobyl musick myspace

:Recenzia pre tlis

Čerstvý album, ktorý prepája svetové diskurzy súčasnej nielen tanečnej hudby so slovenskou tradíciou
Svoju hudbu vydáva pod rozličnými prezývkami, avšak alterego Batcha de Mental mu v poslednej dobe prischlo najviac. Tvorbu tohto slovenského skladateľa môžete poznať z festivalov New New a Wilsonic, podujatí Heavy Mental, koncertov v rozličných kluboch, či ako sprievodnú hudbu k módnym prehliadkám.
Aktuálne vydáva svoj album Rawbit Shitout na brniansko-bratislavskom internetovom vydavateľstve Chernobyl musick. Album je poňatý ako retrospektíva, zhŕňa produkciu za viacero rokov, je ukončením obdobia, ale tiež vyvoláva tradičnú otázku kam ďalej.
Produkčne z albumu cítiť mnohosť vplyvov. Úvodná skladba senióre má miestami feel ako mashup kida606 s avalanches, a z druhej skladby - deň dobročinnej chirurgie - cítiť dat politics. Sample, odkazy, simulácie. V niektorých skladbách nie je možné rozlíšiť kde končí Bačova hudobná identita a kde začínajú simulácie iných producentov. Ale v žiadnom prípade to nie je plagiátorstvo, skôr dekonštrukcia cudzích produkčných postupov a spätná rekonštrukcia skrz vlastnú identitu. Na albume sa tak zjavia dve dubstepové paródie, tri remixy či koververzie slovenských skladieb s hlbšou tradíciou, ale aj znôška pôvodného mutantského elektra.
Produkcia by mohla byť kontrastnejšia, bicie linky sofistikovanejšie, aj keď tu sa zo mňa možno ozýva nepochopenie toho, že primitívnosť je tu jedným zo základných komunikačných prostriedkov. samozrejme nie vždy, tento album je len ťažko zovšeobecniť - na jednej strane je cítiť hutnú kompaktnosť produkcie, ktorú by možno nezaškodilo prevzdušniť, - na druhej strane sa tu vyskytujú skladby, ktoré majú v sebe ľahkú bezprostrednosť.
Aj keď album celkom drží pokope, každá skladba je vlastný svet a treba sa jej venovať osobitne. V remixovanej hymne cítiť unavenú monumentálnosť dutého pomníka v slovenskej dedine, akúsi faux-masívnosť konštrukcie budovanej z kartónu, ktorá sa môže hockedy zrútiť. Macejko môže mať v primitívnych pasážach trochu scooter feel, ale zároveň ukazuje ako bača dokáže nielen rozvíjať a posúvať tradičnú melódiu podľa svojich predstáv, ale dodávať pôvodným skladbám novú plnosť. Dopĺňať v nich absentujúce roviny. Najsilnejším príkladom je Sprejer frajer - pôvodný text skladby rozpráva detsky naivne hyperbolizovaným hlasom o kriminalite a skorumpovanosti mužov zákona, ktorí sa venujú represii banálne-romantického sprejovania a pritom zatvárajú oči pred ozajstným zločinom. Protourbánne hudobné stvárnenie depresívnej postapokalyptickej scenérie piateho obvodu Bratislavy dostáva v Bačovom podaní mutantský kontext, a súčasne vyzdvihuje kontrastné aspekty konfliktu medzi idealistickým a dystopickým. Poslucháč sa tak môže nanovo pozrieť na svet, cez bačove zaslizené okuliare.
Klaustromum, dadaistická perla, láska na prvý počuv. A pritom jedna zo starších skladieb. To nám umožňuje pozrieť sa na Bačovu produkciu z historickej perspektívy. Od tejto ľahkej humornosti sa vyvíja smerom ku stlačenej monumentálnosti, akoby mu stále silnejšie uťahovali zvieraciu kazajku a on sa reaktívne uzavieral stále hlbšie sám do seba. Dokáže Bača uniknúť zo svojej vlastnej čiernej diery a znovuobjaví ľahkosť? Alebo ju potrebuje prijať, zvnútorniť a vyťažiť z nej monumentálne maximum? Tak či onak, tento album sľubne ukazuje rozličnými možnými smermi, len jednému z nich treba začať veriť.